Splav Hronu 2002

Piaty KSPácky splav Hronu, 5. - 11. augusta 2002

Spoločné foto

Mr. Sládok, matfyzácky telocvikár

Nedeľa

V skutočnosti začal sa splav už o ďen skôr; v nedeľu sme sa stretli matfyzáckej lodenici a trochu sme potrénovali v karloveskej zátoke, aby sa ľudia, čo ešte nesedeli v lodi trochu osmelili. Jedna posáadka si u lode pomýlila vertikálnu os s pozdĺžnou, čím spôbila svoje vykotenie :-)

Podelok

V pondelok ráno sme naložili v Bratislave lodičky na krákorec, naplnili dodávku varičmy, vestami, gurtňami, pádlami, nastúpilli sme do autobusu a vydali sa smer Hronská Dúbrava.

Tam sme pekne veci vyložili a počali sa nakladať na Hron. Skôr ako sa nám to podarilo, chytila nás skvelá búrka -- povodňovica. Nebola dlhá ale zato poriadna.

Zvyšok dňa prebehol bez problémov: Úspešne sme sa naložili do kanojek a zastali až v Hliníku, kde sme aj prespali.

Naše táborisko

Kostolná veža v Hliníku

Janka sedí pri ohníčku

Naskladané lode na noc

Utorok

Ráno sme sa pekne napapali a šlo sa ďalej. Ujo Sládok bol vždy vpredu a viedol. Čakala nás dlhá a namáhavá etapa.

Ujo Sládok vedie

Pištík

Konvoje lodičiek...

Obedovali sme klasicky v Žarnovici.

Rozmlátená hať, takých je na Hrone veľa

Loďka zdoláva haťku

Rastík na kajaku, Malý Glauso s Aničkou

Uff, dobehli sme Sládka

Prešli sme veľa, úspešne sme zvládli splaviť jednu hať (tento rok bolo veľa vody), jednu sme však museli koníčkovať.

Na známej križovatke nad Hronským Beňadikom cestári stavali most ponad Hron, tak sme im nezabudli pekne zamávať. Most ešte nebol zďaleka postavený, a asi preto mali urobenú provizórnu lávku. Bola len ledva ledva, aby sa pod ňu zmestila aj ľodka s posádkou.

Je večer, únava, zima a komáre

Konečne pristávame

Večera

Večer sme spali na táborkisku pod bralom nad Kozárovcami. Väčšina ľudí si večer vyšlapala naň s umýslom, že budú hore spať. Po asi polhodine, keď už všetci boli v spacákoch začalo hrmieť. Tak sme až na pár gerojov pobrali dole. Ráno sme sa dozvedeli, že Barborka a ajbík Paľo bez baterky v búrke so spacákmi v rukách bludúdili asi tri hodiny, kým našli cestu späť :-(

Streda

Dnešná etapa mala byť krátka a ľahká až prenášku Kozmálovskej hate. Začali sme vlastne až obedom v Kozárovskom motoreste. (Treba ich pochváliť, tento rok konečne vymaľovali a urobili nové záchody.)

Po obede sme sa vydali ku Kozmálovskej priehrade: Človek ťahá asi štyri kilometre cez rovnú kľudnú vodu až kým nenarazí na hať. Potom nasleduje najhoršia prenáška celého splavu. Lode treba komplet vyložiť a preniesť ich asi 150 metrov a potom brutálnym zrázom dole až k vode; aspoň si programátori konečne zaposilovali.

oddych

Rasťo sa snaží otočiť Aničku

Začiatok Kozmálovskej haťe

Táborili sme hneď asi kilometer pod Kozmálovskou haťou.

Štvrtok

Ráno sme pekne zobudili a zistili, že Hron stúpol o asi jeden a pol metra. Ujo Sládok zavelil, že sa dnes nikam nejde, ako vysvitlo takáto situácia sa v jeho asi dvadsaťročnej praxi stala prvýkrát -- začali povodne. Keď sme si kúpili SME, tak sme zistili, že nad Breznom bola prietrž a že pár domov vytopilo, takže tak.

Ide bordel dolu Hronom

Hnijeme v tábore

Zuzka s flautou a Janka

Keďže sme neveli, čo robiť, tak sme hnili v tábore. Poobede sme vydali do Starého Tekova na výlet a opáčiť kofolu.

Kozmálovská priehrada

Záhada bordelu vyriešená

Hnitie pokračuje

Piatok

V piatok to vyzeral presne ako štvrtok. Hron nie a nie klesnúť.

Začína sa vodná prestrelka, Ňanka a Janka proti Braňovi

Malý Glauso ťahá Janku zo stanu

Mokrá Julka

Súboj Julky s Glausom

Anička s Rasťom

Čo je to?

Aha, myš

Sobota

Hron stále neklesol, takže stále kvasíme na mieste. Naštastie už konečne svieti slnko, takže sme zobrali kanojaky na odvodňovací kanál a kúsok potrénovali. Pár odborníkov skúšalo eskimáčiť.