 spoločné foto |
 Ňaňka hrá v lodi na gitare |
Tento rok bolo sucho, takže v Hrone bolo zúfalo málo vody. Navyše aj tých pár splavov, čo šlo tento rok na Hron, doničili kanojky, tak že Vojto Potočný senior sa rozhodol, že ak chceme niekam ísť, tak jedine na Dunaj. V ňom je vody vždy dosť. Trasa bola pomerne priamočiara: Matfyzácka lodenice (1872-ty r. km), Čunovo, staré koryto Dunaja, sútok Dunajov (1811-ty r. km), Komárno, Štúrovo-Ezstergom (1718-ty r. km) a vlakom domov. Celý splav bolo pekelne teplo, nespŕchlo ani zamak, mraky sme videli dokopy asi tri, nie väčšie ako ovečka.
Nedeľa
Podobne ako minulé roky sme sa zrazili v matfyzáckej lodenici, ktorá sa tentoraz hrdila novučičkým nápisom Lodenica Prídovedeckej fakulty a Fakulty Matematiky, Fyziky a Informtiky UK. Tentokrát výcvik prebehol bez problémov - nikto sa nevykotil.
 pohľad z matfyzáckej lodenice na zátoku a lodinice FTVŠ a lekárov |
 vyberáme kanojky z hangára |
 chaos na palube |
 nosíme lode na vodu |
 Janka Šišková pred štartom |
 Katka Holešová |
 Yoyo, Julka Lipková, Miško Ďuriš, Janko Ruman, Peťo Novotný |
 Feldo s Dávidkom v kajakoch |
 Tibor |
Podelok
Stretli sme sa o 8:00 v lodenici a pomalinky sa naloďovali. Po veľkom váhaní, koľko lodí zobrať, sme sa rozhodli zobrať 2 kajaky + Maroš Rúža Potočný, slovenský reprezentant v zjazde na divokej vode, si vzal svoju zjadovku, aby si mohol denne vychutnávať dvojfázový tréning. Hravo a pohodlne sme sa nalodili a šlo sa na Dunaj.
 minuli sme Prístavný most, posledný z bratislavských |
 Mišo Hanula s Katkou Molnárovou |
 Dunabiana, múzeum moderného umenia na Čunovskej hati |
Väčšina ľudí bola vtedy prvý krát na Dunaji. Tá masa vody aspoň zo začiatku predsa len budí úctu. Chodili okolo nás remorkéry a veľké osobné lode, ktoré robia asi polmetrové vlny, keď sa zadarí, tak aj vyše metra. Prefičali sme popod štyri Bratislavské mosty a čoskoro sme boli v Čunove. Pár metrov za haťou nás čakala prvá prenáška do starého koryta. Na starom koryte sa to len tak hmýri životom: Husté lesy a stromy okolo rieky, vtáctvo a čo je najhoršie "komáre veľké ako papagáje" (© 2000 Bohumil Bohunický). Ku koncu dňa nás čakala ešte jedna prenáška niekde okolo Dunakility. Utáborili sme asi dva kilometre od Vojky. Večer nás priešiel pozrieť cyklista a kanadský študent, Martin Irman. S božou pomocou vo forme GPS nás našiel zastrčených kdesi uprostred lužných lesov. Večer nasledovala povinná výprava do krčmy.
 večerná únava |
 hať pri Dunakility, v pozadí Rúža na zjadovke |
 pohľad na staré koryto |
 Ležovisko vo Vojke |
Zopár odvážlivcov vrátane mňa spalo vonku. Za to si komáre vybrali poriadnu daň. Niektorý na to minuli kilo repelentu, iný sa zababušili tak, že nemohli dýchať a ja som pre zmenu celú noc nespiac zabíjal komáre. Feldo nadránom vymäkol a zaliezol do stanu.
Utorok
Utorok sme pokračovali stále starým korytom. Mali sme miesto naviac (lebo Rúža mal spomínanú zjazdovku) a tak sme Tina aj s bicyklom naložili do kanojky. Pieklo tak hrozne až ľudia vyskakovali z kanojek. Bola to jediná šanca ako sa poriadne schladiť.
 v žltej kanojke Tino s Fotom a bicyklom |
 Feldo sa chladí v Dunaji |
Poobede sme prišli k bodíkovským ramenám. Na ne bolo treba lode preniesť pár metrov. Potom sme šli všetci okrem Rúžu, ktorý si dával svoj tréning, do Bodíkov. Je tam hrozná spleť ramien a ostrovov a Vojto vravel, že sa tam robia aj orientačné preteky na vode. Vďaka bohu sme trafili a ani cestou naspäť sme neblúdili. V Bodíkoch sme obrazili miestne potraviny, krčmu a reštauráciu.
 Vojto Potočný junior stráži lode v Bodíkoch |
 parkujeme v Bodíkoch |
 bodíkovské ramená I |
 bodíkovské ramená II |
Tino sa pobral z Bodíkov na bicykli domov do Bratislavy. My sme spali medzi Dunajom a ramenami, tam kde sme prenášali lode. Komárov bolo požehnane, takže sme večer proti nim spravili veľkú vatru. Spievalo sa a hralo na gitare. Tú noc sme von spali len asi štyria. Po aplikovaní dvoch kíl repelentu značky Off na tvár a ruky sme dokonca v zdraví prežili.
Streda
V stredu sme šli až za sútok s Dunajov. Prefičali sme cez Medveďovo a spali sme kdesi na 1786 riečnom kilometri pri Veľkých Kosihách.
 Ňaňka má motýľa |
 Vojtov zadok, Hanka Budáčová a Yoyo v kajaku. V pozadí sútok Dunajov |
 Foto vo vode |
 na brehu |
Ešte pred táborením sme zastali hneď vedľa dediny, aby si ľudia mohli ísť nakúpiť jedlo. Pri kanojkách nás ostala taká štvrtina. Prišla veľká osobná ľod a nestačili sme sa diviť. Urobila príboj jak sviňa. Bolo pomerne útrpné udržať kajkojky na brehu v asi poldruhametrových pribojových vlnách a neprísť pri tom o nohy. Nakoniec to skončilo dobre, len dve kanojky vyhodilo asi tri metre na breh.
 remorkér |
 tábor na pláži |
 vecerny tréning eskimákov |
 konajky uložené na noc |
Po prvý krát sme spali na Dunajskej pláži. Až na to, že sa ráno budíte s tým, že na vás pekelne praží slnko, je pláž inak skvelá. Pri Dunaji je dokonca o pár stupňov chladnejšie a čo je najlepšie, nie sú tam žiadne komáre ani iný hmyz. Odvtedy sme vždy spali na pláži a drvivá väčšina ľudí vonku.
 spáči |
 Katka na pláži |
Štvrtok
V Štvrtok sme zaútočili na Komárno. Ale keďže pár nemenovaných jedincov sa flákalo, tak sme nesthili ani zájsť do mesta. Len sme to vytiahli asi 200 metrov proti ústiu Váhu a chvíľu si oddýchli. V Komárne vedú ponad Dunaj dva mosty: železničný a cestý.
 Ňaňka obveseľuje Branka |
 Robo ťahá |
 unavení len tak splachujeme |
 Robo s Jankou |
Na večer sme to dotiahli až do Patiniec - najjužnejšieho bodu Slovenska. Od toho bodu sme spali asi 200 m, ležal uprostred Dunaja pred nami. Toto odvázne tvrdenie je pochopiteľne podložené Glausovým GPS.
 Glauso sa snaží nastúpiť do kajaku |
 ako pri mori |
 pláž |
Piatok
Napredujeme. Zastavili sme sa na obed v Moči. Majú tam výbornú maďarskú reštauráciu, treba určte vyskúšať.
 Katka Holešová |
 Vojto Potočný jr, Hanka Budáčová, Martin Foto Potočný |
 Paľko Mravec |
 Marek z Košíc |
Meno dediny, kde sme spali, mi už vypadlo.
 Marek a Mišo z Košíc |
 Danka Smažáková, Lucy Strapková, Hanka |
 Dávidko Pál a Vojto |
 Dávidko, Vojto a reprezentant Rúža |
 Peťo Gaži |
 Miško Ďuriš |
 Yoyo Šiška s Julkou |
Večer sa šlo hromadne do krčmy.
Sobota
Sobota bol vlastne posledný deň v kanojkách. Napaprčení matematici z KMS, najmä Foto s Feldom, sa rozhodli mi dať príučku, potom ako som ich večer provokoval, že sme na splave KSP. A tak Foto priviazal kajak o kajak a odišiel. A tak som nemal miesto v lodi. Šiel som pešo asi 7 km. Tu si to žiada dodať, že každý ďalší splav KSP by sa mal volať Splav KSP open s podtitulom "Otvorené aj pre matematikov, fyzikov, matfyzákov a pridruženú výrobu". Pôvodný úzko vyhranený názov "Splav KSP" vzbudzuje len zbytočné vášne.
 Ostrihomská katedrála sa blíži, |
 bližšie, |
 celkom blízko. |
 Pohľad z Ostrihomu na sútok s Hronom |
Po mojom šlapaní a krátkom splavovaní sme došli do Štúrova. Zaparkovali sme asi kilometer nad už konečne opraveným mostom Márie Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomov. Asi polovica splavu sa šla ešte večer kuknúť do Maďarska cez most na Katedrálu.
Nedeľa
Ráno sme naložili lode na krákorec a do náklaďáku. Okolo obeda sme sa pobrali cez krčmu na vlak. Väčšina do Bratislavy, pár ľudí vystúpilo v Nových Zámkoch. Za zmienku stojí, že Foto šiel s Hankou do Lučenca.
Tu sú všetky fotky. Vďaka Braňovi Katreniakovi za ich láskavé poskytnutie. Tam rovnako nájdete dodatočne aj fotky od Miša Glausa. Vďaka mu za ich trpezlivé naskenovanie.