22. február. Na stole už mám toľko papierov, že pri každom neopatrnejšom pohybe niečo padne na zem. Prestávam sa v tom vyznať. Kritia a Timaia už samozrejme viem naspamäť, ale ostatných materiálov už mám toľko, že bez systematického prístupu sa v nich stratím. Veď len kníh o nej bolo napísaných pekných pár tisíc... nemám čas sa všetkým z nich venovať. Radšej sa sústredím na nájdené stopy. Každú z nich bude treba poriadne preveriť, radšej sledovať desať falošných stôp ako preskočiť jedinú pravú. Asi začnem tou soškou z Islandu, tá vyzerá nádejne.
27. február. Soška bol podvrh. Keď Stevensona chytím, nech si ma nepraje.
30. február. Možno som na staré kolená trochu poverčivý, ale toto som si jednoducho nemohol odpustiť :)
1. marec. Pomaly zisťujem, že dosť materiálov pochádza z Alžírska. Síce môže ísť tiež o podvrhy a omyly, ale znie to nádejne. Koniec koncov, Heraklove stĺpy, ktoré spomína aj Platón, sú neďaleko. Ak to začne vyzerať nádejnejšie, asi tam zaletím.
2. marec. Dnes som musel presedieť celý deň na otravnom zasadaní. Prvých pár hodín som si krátil čas svojim obľúbeným slovným futbalom (poznáte to, vymýšľať slová tak, aby každé ďalšie začínalo na dve alebo ešte lepšie na tri posledné predchádzajúceho, pomáha to rozširovať aktívnu slovnú zásobu), potom som už len podriemával a tešil sa, kedy sa dostanem späť k svojim papierom.
7. marec. Tie alžírske materiály dávajú prekvapivý zmysel. Dva som už pochopil, preklady asi vložím sem do denníka, nech sa mi nestratia.
11. marec. Chytil som Stevensona. Štyri zuby.
17. marec. Tie preklady by som mohol vydať knižne, keď bude po všetkom. Zatiaľ sa mi darí zachovať pôvodný zmysel. Aspoň u tých, ktoré som už pochopil. Teda, aspoň si to myslím. Odchýlil som sa síce občas od pôvodného znenia, ale hlavné je, že sa (dúfam) nezmenil zmysel ani odpoveď.
23. marec. Preberanie sa horou falošných stôp nemá konca. Väčšinou sú to zjavné omyly, ale našiel som už dva či tri tak šikovné podvrhy, až som sa divil. Keby som toho nemal toľko naštudované, nespoznal by som to. Zatiaľ tri ďalšie úspechy -- ten alžírsky rituál dokonale zapadá do mozaiky, ale čo s tou doskou z Grécka? Ale musí byť pravá, zjavne aj ona pasuje k ostatným.
24. marec. So Sophiou v divadle. Sen noci svätojánskej. Veľmi príjemné rozptýlenie a navyše poučné. Nabudúce vraj pôjdeme na Lysistrátu.
14. apríl. Práce sa úspešne blížia ku koncu. Zatiaľ ich mám osem. K šiestim z nich už viem aj odpovede. Zjavne k sebe nejakým spôsobom patria. Dokonca tak zjavne, že nemôže ísť o náhodu! Tie stopy niekto musel nechať úmyselne! Ale to by znamenalo, že... Bojím sa túto možnosť domyslieť do konca, aby sa nerozplynula ako vzduchová bublina. Ale bolo by to úžasné! Len si predstavte...
21. apríl. Mám ich 12, ak verím aj tej jednej, čo prečítali Parker so ženou v tom podzemí na Azorách. Ak sa môžem spoliehať na svoju intuíciu, mali by byť všetky, počet dvanásť by zodpovedal zmyslu pre symetriu, ktorý vraj mali Atlanťania vysoko rozvinutý. Ale čo teraz s odpoveďami? Ten, kto to všetko zanechal, musel... jedine, že by...
23. apríl. Dve noci som nespal, už to ďalej nejde. Začínam mať pocit, akoby mi ešte stále nejaké odpovede chýbali. A pritom ich určite má byť dvanásť, o tom som už presvedčený... A symetria... Je to divné. Idem spať.
24. apríl. Ďalší deň strávený čumením na tie blbé odpovede. Začína to byť hrozná nuda, stále absolútne žiadny pokrok. Len tie dva protichodné pocity. Idem radšej spať.
25. apríl. Detto.
25. apríl. Dodatok. Je 11:47 večer. Nechápem, ako som mohol byť celý čas taký blbec a neskúsiť to omnoho, omnoho skôr! Ráno o šiestej odlietam, toto musí byť ono! Musí, a som to JA kto bude prvý! Môj životný sen sa splní!