From KSP.sk

Sustredenia: Jarné sústredenie 2010 Dobrá Voda

Jarné sústredenie KSP, Dobrá Voda, 17. - 24. apríla 2010

Sobota

Prišli sme do Dobrej Vody z rôznych kútov Slovenska a to z jediného dôvodu. Ísť pracovať na panské pre (Mareka) Zemana. Pre nás to bola samozrejme veľká češť, že sme mohli ísť zadarmo ťažko drieť len a len pre takéhoto Zemana. Ako však isto vieme, práca veľa ľudí naraz na jednom mieste je veľmi chaotická, preto sme sa rozdelili do 4 pracovných družiniek:

 1. DieselProdukten: Táňa, Jaro, Pali, Jerguš, Tom, Tigrík, Bruno, Jožo
 2. Marry: Marry, Kubík, Maťo, Jakub, Lukáš, Tomy N., Mišo Z.
 3. Jahodááá: Maru, Jozef, Mišo A., Marek, Marek, Ondrej, Andrej M., JaNo
 4. Vazalomurári (Citrónik): Anička, Gabo, Tomi, Maťo, Syseľ, Piťo, Raf

Zadelenie sa samozrejme nedialo chaoticky, ale podľa umiestnenia v disciplínach, ktoré si na nás vedúci vymysleli. Za zmienku stojí napríklad zháňanie tričiek bez opustenia spoločenskej, obdobne krádeže ponožiek, preteky k otváracím hodinám pizzérie, štveranie sa ku stropu, zbieranie hrachu so zatvorenými očami alebo preteky v pití nedôveryhodných nápojov.

Hneď čo sme sa rozdelili do pracovných družiniek a poobzerali vôkol seba, našli sme plagáty zbojníckej družiny, ktoré boli namierené proti Zemanovi. Zeman nás našiel ako ich čítame, obvinil, že je to naša práca a jeho družina nás zavrela do basy. Aby sme si náhodou niečo nepripravili, rozdelili nás do dvoch väzenských miestností. Chvíľu sme mlčky sedeli a zrazu, keď sa stráže nepozerali, ku oknu prišiel sám Jánošík a povedal nám tajné heslo, ktoré dostane z basy kamarátov z vedľajšej cely. Väzenskí dozorcovia nám však dovolili napísať na lístoček iba správu, ktorá neobsahovala nič podozrivé, inak ju neposlali do vedľajšej cely. Tak a začala sa šifrovačka naruby. Potrebovali sme tajné heslo "Konský záprah" nejak rozumne zašifrovať, aby to dozorcovia nerozšifrovali a zasa aby to nevyzeralo ako šifra (nejaký náhodný zhluk písmen). Kamaráti z vedľajšej cely mali spraviť to isté, poslať nám heslo "Zemiakova roľa". Po dlhej chvíli sa nám správy podarilo prepašovať a zdrhli sme z basy. Privítal nás už osobne Jánošík, bratsky sme si pripili, preskakovali vatru ako aj hádzali budzogáňom... A to až dovtedy, kým neprišli drábi. Jánošík stihol utiecť, nás ale chytili a opäť poslali do basy...

Nedeľa

Ešte sme ani oči nestihli otvoriť a už nás drábi na panské vyháňali. Panské však bolo ďaleko, ale nebáli sme sa. Po ceste sme si mohli zabehať :-) Niektorí dokonca našli skratku na panské... Až po poriadnom rozcvičení sme dostali raňajky. Neskôr sme si išli zahrať rugby a precvičovať hovorenie slova Zeman pri hre Hutututu.

Zeman si nás týmto prístupom veru nezískal a preto sme sa rozhodli kontaktovať zbojnícku družinu a Jánošíka. Pošta chodí iba vlakmi (dôležitá rýchlikmi), avšak rušňovodiči sú zlomyseľní a za obetovanie člena z družinky vás nechajú správy ovplyvniť. Takto sa naše správy mohli dostať na dôležité miesta. Podotýkam mohli, pretože niektoré vlaky nedonášali Jánošíkovi, ale drábom. A boli tu aj iné družinky, ktoré nielen s radosťou dali naše správy do zlých vlakov ale nás aj zabíjali, aby sme sa náhodou neobetovali. Našťastie sa za určitú námahu dalo oživiť. A aby toho nebolo málo, museli sme našu činnosť kryť pravidelnou prácou na panskom pre Zemana, za čo sme získali financie na zistenie dôveryhodnosti vlakov od tajomného orákula. Povrávalo sa, že v orákulu sedel sám veľký MišoF.

Pri takto komplikovanej činnosti sme zistili, že sa musíme ešte veľa učiť. Preto sme hneď odmietli Fakultu Zbojníctva a Zbojníckych Technológii a prihlásili sa na Zbojnícku Fakultu UK (pobočka Dobrá Voda). Zapísali sme si predmety podľa chuti (a počtu kreditov) mysliac si, že ak sa dokážeme zúčastniť každej prednášky, tak budeme v suchu. Naozaj nebolo ľahké vybrať si medzi predmetmi, napríklad: Teória polí, Teória vyšňupateľnosti, Terénne práce alebo Zbojnícke videnie a pritom sa zúčastniť ešte aj povinných predmetov ako Zbojnícka prítomnosť či Šľachtictvo a panovníctvo. Po zaujímavých prednáškach (od ešte zaujímavejších prednášajúcich) sme zistili, že oveľa komplikovanejšie bude zúčastniť sa každej skúšky. Nakoniec sme to však zvládli (podaktorí aj úspešne bez vyhodenia zo skúšky :-)) a pobrali sa na vyhodnotenie, kde sa mal dostaviť rektor fakulty, Juraj Jánošík. To si však drábi nenechali ujsť... Jánošík opäť stihol utiecť, nás ale chytili a najhorších potrestali...

Takéto zaobchádzanie sa samozrejme mnohým z nás nepáčilo, preto sme sa rozhodli dať najavo svoj postoj pomocou propagačných plagátov. Tajne sme sa stretli a vytvorili organizáciu známu pod názvom Ovocie svetla (zahrňovalo hlavne skupiny Jahodááá a Citrónik). Naše plagáty obsahovali veľmi chytľavé slogany typu: „Zvrhnime Zemana, my chceme Hermana!“ , „Pridajte sa k Ovociu svetla!“ alebo úplne originálne „Nenechajte sa očipovať Zemamamanom!“.

Pondelok

Raňajky sme si znovu museli predpracovať (resp. odcvičiť) na panskom. Opäť sme si mohli zabehať :-) aj keď teraz nás už hnali miernejšie. Drábi tušili, že na absolventov Zbojníckej Fakulty si nemôžu dovoliť hocičo. Akýže to je však zbojnícky študent, čo diplom neobdržal! Preto sme sa zhromaždili a po druhý krát pokúsili o vyhodnotenie. A keďže drábi mali práve poobedňajšiu prestávku, všetko prebehlo úspešne a v plnej sláve. Teda mohla sa začať naša zbojnícka kariéra.

Obchod v okolí bol dobre rozvinutý a obchodníci málo ozbrojení. Ak by sme ich iba prepadávali, vzbudilo by to podozrenie. Preto sme sa rozhodli, že popri zbíjaní budeme aj obchodovať. Robili sme však dve chyby. Prvá bola, že sme uprednostnili bezpečnosť nad rýchlym ziskom a tovar prenášali iba v karavánach, ktoré nebolo možné prepadnúť. S tým nám Jánošík pomohol, keď karávany zrušil. Druhý problém bol však oveľa závažnejší a ako to už býva, s takými vám už nikto nepomôže. Zabudli sme na obchodné záznamy. Jediná rada, ktorú sme v tejto situácii obdržali bola: "Oper si sám". Ale skúšali ste už prať špinavé peniaze v Dobrej Vode?

My sme takéto skúsenosti nemali a boli sme bezradní. Nanešťastie bol bezradný aj miestny farár, ktorému chýbala píšťala do organu. Na cintoríne je síce píšťal plno, ale ukradnúť ju z cintorína hneď nad kostolom je hlúpe, pretože tie farár dobre pozná. A tak sme použili iné, zo vzdialeného židovského cinorína. Za takúto kvalitnú píšťalu sme vyfasovali orákulum, ktoré vedelo kadečo. Opäť sa povrávalo, že v orákulu je sám MišoF, ale to sa iba povrávalo... kto vie... Vedelo to napríklad ako získať vedro alebo poukážku do kasína. Tá sa vymenila za mydlo, ale pretože ho bolo málo museli sme vyhrať (teda vlastne prehrať) ďalšie v kartách. A ak sme personál uplatili jedlom, dostali sme aj nejaký prací hrášok. Takže sme už mali všetky prostriedky potrebné na pranie a nič nám nebránilo aby sme naše peniaze doružova (podaktorí aj dobiela) vyprali. Celí nadšení sme utekali za Jánošíkom a ako to už býva zvykom, drábi vtrhli, Jánošíkovci zdrhli a my sme zas a znova boli potrestaní...

Utorok

Správny zbojník musí vedieť pracovať s čímkoľvek a kedykoľvek. Najmä ak sa jedná o programovanie. A ak mu je poskytnutý kvalitný Editor, ktorý mu umožňuje písať a kompilovať programy v C++ a Pascale, komu prekáža nejaký typ, kontrast alebo veľkosť fontu, oneskorenie klávesnice alebo záporná medzera? Editor je naozaj premakaný, ak neveríte, skúste si sami. Nie je to len Editor ale ako povedala víla Amálka, celé Vývojové Prostredie... Ale ak s ním chcete písať aj zaujímavé programy, spĺňajúce náročné podmienky (Skompiluj ma!, vypíš Hello Wor1d!, ...) potrebujete kredity. Tie sa získavajú fyzickou aktivitou... no proste ísť si zabehať :-). Aktivít bolo dostatok, kto by si nevybral medzi behom, klikmi, behom, lastovičkou, behom, kačákmi, behom alebo nosením polien? Naše programátorské duše nemohlo nič odradiť a tak sme získavali kredity aj za cenu veľkej námahy. Keď sme si sadli za editor, nestačili sme sa čudovať ako funguje. Neskôr sme však začali rozumieť vedúcim, ako to mysleli keď nám zahlásili, že ak sa nám možno niečo nebude pozdávať, tak v tom prípade: "It's Not a Bug, It's a Feature!". Po skončení hry nám víla Amálka s obrovskou chuťou a iskrou v očiach sama predviedla tajné zákutia a možnosti Editora, na ktoré sme všetci pozerali s nesmiernym nadšením sprevádzaným výbuchmi smiechu.

Zbojník nemá vedieť len programovať v ľubovoľnom editore, musí vedieť pracovať aj bez editora a počítača a to dokonca iba na papieri. Keďže Jánošík chcel aby mu niekto robil finančníka, začal sa náboj v rátaní príkladov. Po družinkách sme počítali a počítali, snažili sme sa vyrátať čo najviac. Na konci bolo vyhodnotenie a Jánošík si vybral družinku s najmenším počtom vyriešených úloh, aby sa starala o financie... No keďže družinka s málo vyriešenými úlohami nemala až také skúsenosti s nejakou kontrolou, nebolo jej nič podozrivé na dodaných materiáloch. A aby toho nebolo dosť stratila sa účtovná kniha Jánošíkovskej družiny.

Najdôležitejšia kniha sa stratila a nech by sa dialo čokoľvek, trebalo ju okamžite začať hľadať. Keďže už bolo neskoro v noci, išli sme aj tak a teda sa začala sa nočná hra. Našou úlohou bolo nájsť stratenú účtovnú knihu na niektorom stanovisku. Blúdili sme v labyrinte, na každom stanovisku sme našli jednu úlohu so 4 možnostami odpovede. Každá odpoveď nás mala zaviesť na iné stanovisko. Klasický labirint až na ten rozdiel, že všetky otázky boli z oblasti pravdepodobnosti... Takto sme strávili celú noc nevyspatí a unavení blúdením po okolí Dobrej Vody.

Počas tejto prechádzky po nádhernej prírode sme sa ocitli aj v inom svete a to v Narnii. Kto neverí, nech si pozrie fotky :-)

Streda

Na svitaní sa nám konečne podarilo nájsť stratenú účtovnú knihu a tak sme ju išli odovzdať Jankovi, čo bol hlavný Jánošíkov ekonóm. Avšak akurát, keď nám chcel ukázať podozrivú vec ohľadom účtovnej knihy, niekto ho zozadu sekol valaškou a utiekol. Janko bol na mieste mŕtvy a preto sme sa mu rozhodli usporiadať pravý zbojnícky pohreb a pomstiť ho. Zabalili sme ho do Československej vlajky a za spevu Čechomoru sme ho odniesli k cintorínu, kde sme mu postavili mohylu. Potom sme sa dozvedeli, že existujú kamerové záznamy zachytávajúce vraždu. Ak sme chceli nájsť vraha, museli sme ich ísť dešifrovať do lesa.

Prišli sme teda do lesa, kde sa mali nachádzať záznamy. Tam už čakali niektorí vedúci, ktorí hru pripravili. Územie, na ktorom sa hrala nasledovná hra bolo rozdelené na dve časti. Rozdelili sme sa aj v družinkách a počas hry sme sa mohli stretnúť iba na deliacej čiare, inak bol každý na svojej polke. Po stromoch boli rozvešané čierno-biele bitmapy, z ktorých sme mali zistiť, aké písmenko alebo obrázok predstavujú. Nanešťastie sme na jednu správu potrebovali informácie z oboch polovíc lesa. Bitmapové obrázky sa skladajú pomocou operácií AND, OR alebo XOR. Keďže pri tejto hre boli zakázané perá, papiere, foťáky, mobily, dokonca aj paličky a hlina a iné externé pamäťové médiá, museli sme si vystačiť jedine sami so sebou. Behali sme teda, kričali si navzájom čísla, ktoré sa ideme naučiť a následne sme spájali naučené bity danými operáciami. Táto hra si vyžadovala trpezlivosť pri učení, vytrvalosť v behaní a samozrejme dávku predstavivosti pri spájaní. Osvedčila sa taktika, keď sa dvaja naučili svoju bitmapu a tretí im robil spájača, no našli sa aj takí, ktorí to dokázali bez neho. Ďalšia možnosť bola tipnúť si výsledok, no pri tejto taktike hrozilo riziko odpočítania bodov pri nesprávnej odpovedi.

Aby toho nebolo málo (a aby sa opäť potvrdila hláška sústredka: "...a môžte aj bežať. Ale nebojte sa..."), zahrali sme sa ešte na označovačov obrázkov. Ak niekto nerozumie po slovensky, možno pochopí označenie image-labeler :P Každé kolo sme dostali obrázok, ku ktorému sme mali napísať ľubovoľne veľa asociácií za čo najkratší čas. Aby sme to nemali také jednoduché, niektoré veľmi zjavné slová k danému obrázku boli občas vymenované a zakázané. Prvé dve družinky, ktoré sa zhodli získali bod. Keby to niekoho zaujímalo do detailu, priorita testovania podľa poradia bola takáto: 1 2, 1 3, 2 3, 1 4, 2 4, 3 4. Pýtate sa, či sme behanie spomenuli iba zo zvyku? Nie. Celé sa to odohrávalo na futbalovom ihrisku. Každá družinka sa usídlila v jednom rohu. Kolo sa začalo odovzdaním obrázku v strede zástupcom družiniek, pokračovalo šprintom o dušu do svojho rohu, dilemou, či ešte písať alebo makať späť do stredu, ktorá sa nakoniec aj tak rýchlo skončila a niekto sa s odpoveďami k tomu stredu rozbehol. Následne sa vyhodnotili zhody, oznámili výsledky a mohlo pokračovať ďalšie kolo.

Keď už sme mali pozbierané kamerové záznamy, mohlo sa začať vyšetrovanie. Na vyšetrovanie bol prizvaný znalec, priemyselný maliar. Mal za úlohu objasniť nám ako došlo k vražde Jana. Situáciu nám kompletne zrekonštruoval, vlastne namaľoval. Veď sa pozrite:

Ako je z malieb vidno, vrahom musel byť Uhorčík, ktorý sa potichu s valaškou zakrádal až ku Janovi.

Večer sa hrali (vlastne my sme hrali po družinkách :-)) divadielká. Tentokrát si ale vedúci pre nás prichystali prekvapenie. Divadielká boli čisto improvizované a k tomu ešte okrem danej témy sme dostali predpísané obmedzenia, úlohy či konkrétne repliky. Na prípravu sme mali iba pár minút (keďže to mala byť improvizácia) a aby sa ostatní počas prípravy nenudili iná družinka ich mala za ten čas zabávať... Niektoré sa vydarili a niektoré sa vydarili ešte viac. Atmosféru si môžte predstaviť (alebo na ňu zaspomínať) podľa fotiek a na jej dotvorenie uvedieme napríklad hlášku: "Zemčo, hoď ho do stroja!". :D

Štvrtok

Ak čítate tento report a niečo sa vám zdá zvláštne ako keby tu niečo chýbalo, tak sa nebojte. Môžete si ísť stále zabehať :-) Ale Asi vám však chýba tradičná vec spojená so sústredením KSP, o ktorej nebola ešte zmienka... Áno uhádli ste, je to proboj. Proboj býva na každom sústredení KSP a zvyčajne je to celosústredková aktivita nakódiť umelú intelegenciu (teda hráča) do hry, ktorú si pripravia vedúci... Toto sústredenie sa však žiaden takýto tradičný proboj nekonal, naopak bolo niečo nové. Mali sme zostaviť z LEGA robotov, ktorý mali prejsť po presne stanovenej dráhe (vyznačenej čiernym pásikom) za čo najkratší čas. Program pre robota sme na počítači kódili v NXC (taký zvláštny jazyk podobný C a má dokonca aj polia :D) a celú krásu robota sme ponechali na LEGO kocky. Už pri kódení sme museli počítať s tým, že na dráhe sa mali nachádzať rôzne prekážky ako povrchové nerovnosti, ostré zákruty, zmena svetla ako aj chýbajúca vodiaca čiara.

Celý štvrtok bol vyhradený práve na prípravu samotného robota. Ako je to už pri probojoch zvykom, deadline sa neposúva, s čím sme samozrejme mali počítať...

Večer sme postupne postavili robotov na štartovaciu pozíciu a spustili. Po nekonečnom povzbudzovaní toho svojho aby robil presne to čo sme chceli (a čo sme sa celý deň snažili nakódiť) to všetky roboty úspešne zvládli a prišli do cieľa.

Piatok

Posledný deň sústredenia býva najočakávanejšia, najdlhšia, najzaujímavejšia hra, ktorou sa celý príbeh sústredenia končí a to [Dží Pí]...

Vyslali nás s tajným CD-čkom, ktoré sme mali schovať niekde v okolí pre inú skupinku tak, aby sme sa do hodiny vrátili. Každá družinka si vybrala spomedzi seba jedného človeka a poslali ho s družinkou, ktorá schovávala im. Keď sme sa vrátili na chatu, špióni sa predviedli so svojimi orientačnými schopnosťami, opísali zvyšku svojej skupinky tajné miesto a vybrali sme sa ho nájsť. Keď sme konečne našli tajný obsah jánošíkovskej družiny na CD disku, rýchlo sme utekali z lesa/lúky späť k našim notebookom zistiť čo na tom vlastne je. Na prvý pohľad sme nedokázali nič prečítať. Tí Jánošíkovci to mali zašifrované. A tak sme začali lúštiť rôzne šifry. Tá najdôležitejšia šifra bola zašifrovaná naozaj poriadne, zvyšné šifry nám mali pomôcť ju rozšifrovať. Po dlhšom "hraní" sa so šiframi a skúšaním všetkých metód na jej zlomenie (asi najčastejší spôsob bol brute-force, až z toho boli počítače horúce :D) sa nám podarilo dostať k hlavnej správe:

Rozlúštená hlavná správa = šifra top.secret:

 Jano toho zacina prilis vela tusit.
 Treba s nim spravit poriadok. Realizaciu uz nechavam na tebe.
 Janosik

Potrebovali sme posily a tak sme začali verbovať zbojníkov. Vyskytovali sa v rôznych koncentráciách a na rôznych miestach mapy. Dokonca mali aj rôzne vektory rýchlosti. Vedúci ich dokázali otáčať, samozrejme za úlohy. Na čo to bolo dobré? Toto je seriózna politika. To znamená, že nemáte všade rovnaký vplyv (získava sa plnením úloh). Samozrejme časom slabne a preto, ak máte záujem o danú oblasť, tak ho treba udržovať. Takže teraz je už jasné, prečo sme chceli otáčať zbojníkov. Išlo nám o to, aby sa vyskytovali v oblasti, kde sme mali veľkú vplyv. Väčší ako iné družinky. A jasné, že zbojnícka hra by nebola úplná, keby sme sa nemohli navzájom prepadávať. A tak sme plnili úlohy, získavali vplyvy, prepadávali sa, kradli si papieriky a opäť plnili úlohy...

Po naverbovaní ďalších zbojníkov sa nás jánošíkovská družina začala báť. A to až tak, že začali zdrhať. Avšak tentokrát nie pred drábmi, ale pred nami. A tak sa začala posledná sústredkovská hra = bojovka. Do poslednej chvíle sme nevedeli na čo sa máme pripraviť. Dozvedeli sme sa to, až keď všetci vedúci (okrem Halucinky, ktorá nám ostala vysvetliť hru) utiekli do dediny. Mali sme ich všetkých doviesť (takmer) akýmkoľvek spôsobom späť.

Tak sme sa aj my rozdelili a ihneď utekali hľadať do všetkých kútov Dobrej Vody vedúcich. Niektorých išlo spacifikovať a doniesť späť jednoducho, no netreba zabudnúť na hrdinský výkon Hermiho či Ppershinga. Hermi sa statočne bránil až do úplného konca. Každučký meter, čo sme ho chceli posunúť nám dalo ozaj zabrať. Už keď to vyzeralo, že to do časového limitu nestihneme, pomohol nám ujo traktorista. Náhodou išiel okolo, naložil nám Hermiho na traktor a doviezol až ku dverám ubytovacieho zariadenia. Medzitým si iní robili starosti s Ppershingom, ktorý utiekol asi najďalej. Zato si cestu spať užil priviazaný (a aj zalepený páskou) na fúriku. Nakoniec sa nám podarilo pochytať celú jánošíkovskú družinu a postupne skončili všetci v sprche :-)

Koniec sústredenia sa pomaly ale isto blížil a s ním aj záverečné vyhodnotenie druboja, rozquičok a samotného ksp. Ako býva zvykom, v rozquičkách sa umiestnili viacerí na rovnakých miestach a ako zvyčajne sa tento problém riešil rôznymi rozstreľovými úlohami. Tento krát sa ale obúvanie stoličky nekonalo. Miesto toho si trebalo prvé miesto (resp. kartu) prifúknuť ku sebe. Po vyhodnotení (a počas) všetkých aktivít sme (z)jedli všetky koláče a uvedomili si, že koniec sústredenia je tu.

Sobota

Ráno sme sa všetci zbalili, poupratovali najedli a pobrali sa na autobus. Nasledovalo dlhé lúčenie, posledná vyhliadka na panské v Dobrej Vode a už iba cesta domov.

Ozaj... možno by vás zaujímalo, kto sa postaral o toto perfektné sústredko. Boli to: Bob, Halucinka, Hermi, Maják, Mio, Miňo, Mišo, Ppershing, Tommy, U$Ama, Zemčo. Ďakujeme :)

Autori: Pali Rohár, Marián "Syseľ" Horňák, Michal Anderle, Maru Mrocková

PS: Za to, že ste sa v čítaní dostali až sem sme pre vás pripravili exkluzívne prekvapko: :P

Retrieved from http://old.ksp.sk/wiki/Sustredenia/2010dobraVoda
Page last modified on 13 október, 2010, 07:28 CET