KSP.sk

Korešpondenčný seminár z programovania

Jesenné sústredenie KSP

Terchová-Repáňovie, 14. - 20. október 2007

Milý denníček,
rozhodla som sa založiť si tento archeologický denník, lebo sa chystám konečne na svoje prvé vykopávky. Ideme do Terchovej. Boli tam nájdené náleziská a náš inštitút vyslal tiež svoju skupinu. A ja som sa do nej dostala! Už mám zbalenú lopatu, krompáč aj rýľ, 3 zubné kefky aj s návodom na použitie, ktorý som si prečítala v manuáli, čo nám poslali. A samozrejme aj svoj archeologický štetček. Len sa trochu bojím, aby sme nestretli múmiu. Ale zato by sme mohli stretnúť Indianu Jonesa, chcem jeho autogram...
Toľko na prvú stránku denníku stačí... a vlastne, ešte podpis...
Aryanna Leticia L'Arden

Už je asi zrejmé, že témou tohto sústredenia bola archeológia. Už pred ním mali účastníci prístup k materiálom - k blogu, na ktorý prispievali vedúci. Tam sa návštevníci dozvedeli viac o kopaní jamy, o nekopaní jamy, ale aj o zubných kefkách. Čo bolo treba doniesť, to ste sa už mohli dočítať.

Nedeľa - Príchod, zoznámenie a rozdeľovačky, prezentácia proboja

Práve sme dorazili... čoskoro sa ideme spoznať s ostatnými výpravami. Ako vidím, nielen náš inštitút vyslal archeologickú skupinu. Našťastie sme všetko len nováčikovia. Ale počula som, že tu niekde bol aj Indiana. A aj Lara Croft dokonca. Ale nestihla som si tie podpisy vypýtať... snáď nabudúce.

V tento deň začalo 46. sústredko KSP. Ale aby sme nepredbiehali, najprv bolo treba doraziť do chaty v Terchovej. Po rozdelení do izieb nasledoval prvý program okrem uvítania, a to zoznamovačky. Začali tradičným kolečkom, kde sa každý predstavil. Avšak nastala zmena, keď sa znalosti cudzích mien testovali. Ale o tom až neskôr.
A keď už sme pri tom, tak akí vedúci vlastne boli? MišoF(prišiel v priebehu sústredka), Monika, Lukáš, Kuko(odišiel v priebehu sústredka), Rejdi, Kewo, Morgoth, Mic, Mišo, Elfinka, Hermi, Zemčo.

Najprv bolo treba vytvoriť družinky. Klasické štvorice v neklasických úlohách. Medzi úlohy patrili - roleplay jaskyne plnej nástrah, ale aj čo najspokojnejšie sa tváriť pri jedení Vifonu za dozoru poroty pozostávajúcej z kanibalov. Mohli sme vidieť spievanie s UltraStarom, balvanovú skúšku či kopanie jamy. Medzi úlohy tiež patrila táto: "Urobte, čo si myslíte, že chceme, aby ste urobili." A čo to bolo? To necháme na čitateľovi... ale nie. Čo chcú vedúci? Jedlo, ideálne chutné koláče. A tak vznikli družinky. Už len mená im vymyslieť.

Potom sa družinky museli spoznať navzájom. Dve družinky boli od seba oddelené vlajkou, ktorú držali vedúci. Každá družinka si zvolila jedného spomedzi seba, ktorého vyslala vpred. Tí sa pripravili a keď vedúci vlajku spustili, ich úlohou bolo povedať meno človeka oproti. Ktorý z vyslaných povedal ako prvý správne meno súpera, ten vyhral. Nešlo ale o body, ale o zábavu, samozrejme.

A nesmieme zabudnúť na divadielko, v ktorom vystupoval Indiana Jones, Lara Croft, ale aj sochy Milotskej venuše, ninju a Jánošíka. Potom ale hlavná postava, archeológ Kewo, našla neznámu krabicu, z ktorej sa vystrčila ruka s Červenou algebrou. A tak družiny dostali svoje prvé artefakty. U jedných to bola práve spomínaná Červená algebra, u iných staré, veľké diskety...

Práve nám dali náš prvý artefakt na preskúmanie. Je to taký zvláštny disk, vyzerá ako záznamové médium používané pred nie dlhou dobou, ale som si istá, že tá podobnosť je čisto náhodná. Ten chlapík, čo nás má na starosti - Tadeáš Vrták - je trochu zvláštny, ale nevadí. Budeme mávať aj prednášky o archeológii, na ktorých sa konečne dozviem dačo o múmiach. Práve sme mali našu prvú. Bola o tom, ako používať lopatu. Vieš, je to podobné ako s kanojkou, to som nevedela. Veľmi ma to obohatilo...


Využitie živého štítu...

V mládí jsem sa učil hrobařem...

A čo keby sme ho usmažili? Alebo uvaríme...

Neskôr večer nastala prezentácia proboja, ktorý tentoraz robil Rejdi. Ten bol tiež archeologický. Bola k dispozícii mapka, kde každé políčko malo určitú výšku. A na každom sa dalo zitiť, ako ďaleko (či už do strán alebo smerom nadol) je nejaký artefakt. Každá družinka mala svojich archeológov, správajúcich sa podľa programu, ktorých cieľom bolo vyzbierať čo najviac artefaktov a doniesť ich do svojej základne. Avšak mohli medzi sebou aj bojovať, a teda získavať artefakty od súpera. Cieľom bolo priniesť čo najviac artefaktov do základne, kde boli pred protivníkmi v bezpečí. Artefakty mimo základne sa na konci do skóre nezarátavali.

Pondelok - matboj, logické výroky s výkopom, kvíz

Dnes mali byť slávnostný výkop dačoho. Ale keďže nakoniec nebol, tak netuším čoho. Možno futbalovej lopty. Ale zato sme dnes našli indície k istému artefaktu. Dokonca sme zistili aj jeho polohu. Bol to taký zvláštny predmet. Skoro taký, ako kedysi používali staré dámy na pletenie. Avšak vyjadrila som hypotézu, že ide o nástroj, ktorým sa pri mumifikácii vyťahuje mozog. Možno to vyskúšam, až stretnem dáku mŕtvolu...

Deň sa začal tradične prednáškami a pokusom o športy, ktorý pozostával z takzvanej behacej dámy. Hrala sa vlastne normálna dáma, kde každý člen družinky robil jednu figúrku. Ak chcel spraviť ťah, musel zabehnúť po podpis od vedúceho a späť. Naraz mohol mať len jeden podpis, takže nedalo sa nadrábať si ťahy.

Po obede začal akčnejší program. A tým bol matboj... bola to špeciálna verzia piškvoriek. Aká presne? Nuž, každé políčko bolo obodované. Skóre hráča sa spočítalo ako súčet hodnôt políčok, ktoré zaškrtol. Ak sa ale nejaké políčko stalo súčasťou päťky, zarátalo sa na druhú. Boli tri rôzne hracie plániky a na niektorých boli napríklad len záporné čísla... Potom program pokračoval hrou, v ktorej sa družinky dozvedali od vedúcich výroky. Každý hovoril pravdu, klamal alebo bol zmiešaný. Účastníci mali odhaliť jednotlivých vedúcich a na základe toho dospieť k správnemu miestu, kde bol zakopaný artefakt, ktorým bola ihlica na pletenie. Po večeri boli semináre a potom filmovo-hudobný kvíz, v ktorom sa okrem jazyka, ktorým je spievaná ukážková pieseň, hádalo ešte mnoho iných vecí...


Klame, či vraví pravdu?

Kvíz...

Utorok - výlet, adventúrka

Že vraj sme ožiarení! To je strašné. Našla som si v tých manuáloch, že by som mala použiť tú mäkkú kefku zubnú, ale teraz som zistila, že to nemôžeme len tak. Takže ideme na vhodné miesto...

Nastal deň výletu. Či bol ťažký alebo ľahký, dlhý alebo krátky, to rozoberať nebudem. Ale čo nasledovalo po výlete? Nuž, najprv advetúrka (ktorej popis je v archeologickom denníku) a potom ďalšia zo série archeologických prednášok.

Len čo sme sa vrátili, už sme zase vyrážali. Že vraj je neďaleko dáka elektráreň. Je to celé také zvláštne, museli sme nájsť špeciálnu záchodovú kefu. Už som o nej čítala, je to mocný artefakt. Ale ten systém skrytých prechodov, čo sme v tej elektrárni objavili! No, najprv nás tam nechceli pustiť. Že vraj nemáme uniformy. Ale to sa dáko spravilo. Aj keď ľutujem tých toreádorov, ktorým sme vzali oblečenie. Vo vnútri jednej z kabínok sme ale našli prístav... A aj Pacmana sme stretli... teda, vyrušili na toalete. A tie všadeprítomné valiace sa balvany. No hrôza... A teraz po návrate sme mali ďalšiu prednášku -- Úvod do skriňových štruktúr. To by som si nikdy nebola pomyslela, aké podstatné sú v archeológii skrine...


Výlet...

Treba sa zbaviť radiácie...

Streda - Náboj, Byrokracia, Bludisko, Noha

Po tom včerajšom radiačnom faux pas sme sa zhodli na tom, že treba ochranné obleky. Ale to je strašné vybaviť. Samé papierovačky. V dnešných časoch je všetko samý úradník. Ešte aj na tie obleky sme museli mať tlačivá. A vlastne aj na to, aby sme tam mohli robiť.

Po tradičnom doobedňajšom programe nasledoval náboj. Všetci si pripravili mozgové závity a pustili sa do rátania. Matematické a občas informatické úlohy občas dali zabrať. Odovzdávalo sa tradičným spôsobom, pri ktorom mal vedúci pridelené príklady, ktoré dávali rovnaký zvyšok po delení číslom 4. Po náboji bola byrokracia, v ktorej nám šlo o získanie povolenia na vynesenie ochranných odevov zo skladu a tiež povolenie na prácu v priestore, v ktorom je radiácia. A už sa len byrokraticky pobehovalo. Na získanie tlačiva-papieru sa behalo okolo chaty. Na získanie potvrdení na tieto tlačivá sa robilo všeličo. Od prvočíselného tlieskania až po prezlečenie niektorého člena družiny (mužského pohlavia), za dievča.


Byrokratický aparát funguje...

Po náboji...

Dôkaz, že žiadna členka skupiny nie je tehotná...

Najprv som si myslela, že je to sen, ale mýlila som sa. Keď sme boli na potulkách v lese, začali nás naháňať veľké valiace sa kamene, šuštiace papiere a strihajúce nožnice. Horor ako z románu. Skoro som tam dušu nechala od strachu... Ale aspoň niečo sme našli.

Po večeri bola ďalšia hra. Začalo to zaujímavo - zavretím účastníkov po družinkách do izieb, kde dostali niečo na riešenie. Ale to bolo skôr vyplnenie času, dokým sa nedozvedeli pravidlá. Hra kameň-papier-nožnice v novom šate. Všade tma, a treba hľadať artefakty. Ale pozor, niektorí hráči vydávajú zvuky ako cvaky-cvak. To sú nožnice. Alebo zvuk valiaceho sa balvana či papiera. Čo sa stane ak sa stretnú, to snáď vysvetľovať nemusím. Samozrejme, stretnutie s niečím takým je pre normálneho zberača artefaktov smrteľné. Špagátové, stoličkové a aj papučové steny tvorili z chaty jedno veľké bludisko. Občas niekoho vedúci-stromček zakorenil až ho musel z toho prísť niekto vysekať. A samozrejme, blesk fotoaparátu fungoval veľmi účinne na oči - dáku tú dobu nebolo nič vidieť...


Kúzlo biely štvorček...

Blúdenie... a cvak-ckak...

Večer sme šli na výpravu. Za túto noc som navštívila snáď všetko možné a našla veci od výmyslu sveta. Začalo sa to tým, že Tadeáš chcel od nás kroniku. Tak sme ju museli hľadať. A už to šlo. Zasekli sme sa vo výťahu, keď sme hľadali knižnicu, prišli sme do labákov EMZ, naháňal nás veľký balvan, našli sme aj kofolu a bufet. A vlastne aj skrutkovač... a skalpel. To bola dlhá noc... Mala by som ísť spať a namiesto toho si píšem do denníka.

V noci bola nočná hra formou GameBook-u. Systém - ak chceš spraviť A choď na stranu X, ak chceš spraviť B, tak choď na stranu Y. Odohrávalo sa to v teréne a ďalšie stanovisko bolo niekedy riadne ďaleko. Celé to bolo popretkávané príbehom.

Štvrtok - dospávanie nohy, kódenie proboja a proboj

Dnes majú prísť posily z našich domovských inštitútov. Síce nevzdelaní, ale zato veľmi odolní a usilovní to ľudia. Len ešte vymyslieť, ako im povedať, čo majú robiť. Mne sa veru nechce stále za nimi behať a hovoriť im to... treba im to dáko spísať alebo čo. Navrhli nám, že nech im na to spravíme dáky program... asi to pôjdeme skúsiť. Vraj prídu o šiestej...

A tak nastal deň Proboja. Poobedie bolo vyhradené na kódenie hráča. Tí, čo neprogramovali, si užívali voľno. Keďže bola ale predchádzajúcu noc nočná hra, našlo sa dosť ľudí, ktorí tento čas využili na dospávanie... A že sa to hodilo! Pretože tradične neposúvateľný deadline sa predsa len posunul.


Nuž, proboj sa sám nenakódi...

Tak, predsa len ich vlak mešká. Aspoň máme viac času. To sa nezdá, ale nie je to také ľahké. Ale spala by som. Posledná noc bola veľmi únavná. Už aby tu boli...

Ale aj napriek tomu sa tí, čo ešte v tej dobe nespali, proboja dočkali a sledovali snaženie svojich archeológov vo výkopoch.


Žeby sa neposúvateľný deadline predsa len posunul? Tak treba zabiť čas...

A už sa snáď blíži proboj...

Piatok - GP, vyhodnotenie

Narazili sme na potrubie. A ono prasklo. Zateká nám tu voda. Musíme robiť čo môžeme, aby sme ju odviedli preč od náleziska, než dosiahne na naše cenné nálezy. Nemám čas veľa písať, ideme potrubie predlžovať. Keby sa nám podarilo zohnať dáke nádrže, aby sme tú vodu zdržali... A tiež sme tu našli zvláštne veci. Myslíme si, že ide o určitý druh odkazu na práve také nádrže aké potrebujeme...

A začalo GP... šlo o kombináciu stanovísk s krokovou hrou, kde sa za body zo stanovísk predlžovali potrubia. V určitých intervaloch pokročila hladina vody na ďalšie políčko. Cieľ bol samozrejme zostať nezatopený a mať čo najdlhšie potrubie. Dali sa na pláne nájsť aj veci ako teleport či nádrž. Ešte pred začiatkom dostali družinky sadu šifier medzi ktorými bol napríklad toaleťák s nápisom "Neničiť!" či kúsky puzzle. Aj tie sa dali riešiť popri získavaní bodov na potrubia. A čo za stanoviská vlastne boli? Spievanie na UltraStar-e, ruky-nohy, sója-cukor-lepidlo či klasické šarády. Medzi lahôdky rúk a nôh patrilo zadanie - 1 Kewo na 5 ľudí... sú informácie, že splnené nebolo...


Postupujúca voda...

Ruky nohy...

Kam len dať to potrubie, nuž kam?

Odkryli sme zvláštne chodby. Neviem, čo sú to za miesta, ale sú tu rôzne bytosti. Práve som sa zhovárala... teda, ak to tak môžem nazvať... so stvorením s tykadielkami, ktoré len pípalo a ukazovalo mi zvláštne znaky na papieri. A tie nápisy na dverách do miestností! Že vraj Teória čísel. Keby som to práve nevykopala, tak poviem, že som prišla na Matfyz.

Druhá, poobedňajšia časť GP bola tiež stanoviskového charakteru, tentoraz ale musela chodiť celá družinka pohromade. Na niektorých katedrách (tak boli stanoviská nazvané), sa riešili praktickejšie problémy, na iných šlo opäť o určitý druh šifry. Občas stačil malý trik či fígeľ a potom to išlo aj samo. A kam sa vlastne dostali tí, čo zvládli prejsť všetkými katedrami? Samozrejme, do bufetu...


Katedra optiky...

Tortyyyyy...

Hosťujúci sa rozhodli spraviť nám menšiu oslavu nášho bádania. Konečne stretnutie s inými inštitútmi bez tej večnej rivality. A tiež chcú oznámiť, že kto pracoval najpilnejšie. To som teda zvedavá, lebo veru, jeden artefakt lepší než druhý... Napadlo mi, že by sme možno mohli začať veľkú spoluprácu medzi inštitútmi. Ktovie, čo na to povedia ostatní...

I nastalo vyhodnotenie družiniek, rozquičiek a korešpondenčnej časti. Všetci sa usadili v jedálni, uslintali sa pri pohľade na torty a jedlo na stole. Ale nebude to také jednoduché. Najlepší riešitelia seminára si prišli pre svoje odmeny, tak knižné, ako aj sladké. A vedúci, ktorí dbajú o ich zdravie, im s tortou pomohli a dali si pár súst. To isté sa opakovalo aj pri rozquičkároch. Vyskytli sa aj rovnosti bodov, takže sa objavili aj rozboje. Jedným z nich bolo určiť správne hmatom čo najviac vedúcich. Potom prišli na rad drubojové výsledky. Všetci s napätím očakávali, že ako to dopadlo... a dočkali sa. Po vyhodnotení nastal tzv. všeobecne voľný program...


...n00b-i...

...časť družinky PKČUFNA...

...väčšina GSW...

...ŠPMNDaG...

Družinky boli v zastúpení:

  • ŠPMNDaG - Lenka, Majka, Samo, Beren, Feky, Laco, Jano, Tomáš B.
  • n00b-i - Allie, b1, USAma, JohnNy64, Bôb, Jano, etome, Lukáš
  • GSW - Dominika, Paula, Miro, HAgO, Filip, Matúš, Maroš, Lukáš K.
  • PKČUFNA - Katka, Milka, Peťo, Kubo, András, Albert, Dávid, Tomáš K.

Sobota - Odchod

Tento týždeň bol zaujímavý... myslím, že archeologických nálezov sme našli viac než dosť. Už sa teším ako dopíšem tú prácu na tému skrine. Týmto by som ale mohla ukončiť svoj archeologický denník. Musím ísť získať kontakty od zopár ľudí z iných archeologických škôl. Možnosť spolupráce medzi školami nadchla nášho dekana, takže mi to zase hodil na krk... tak zbohom denníček...

Nadišiel deň odchodu, aj keď niektorí sa so sústredením rozlúčili už počas piatku. Všetci sme si povedali nazdar, čau, adios. A tešíme sa na ďalšie sústredenie. O čom bude, nechajme sa prekvapiť... A čím nás prekvapila posledný deň Terchová? Snehom...


Na zastávke...

Nasnežilo...

 

Allie (A. Košinárová, účastníčka), korekcie Zemčo

Ďalšie fotky

Ďalšie fotky sú roztriedené do adresárov, alebo komprimované.


Účet

Prihlasovanie už nefunguje. Používaj nový KSP web.
 
loading

Redirecting