Korešpondenčný seminár z programovania

Jarné sústredenie KSP, Dobrá Voda, 19. - 26. marca 2011

Nedeľa

Začnime hneď od začiatku, teda od nultého dňa Ako to všetko začalo? No, to už asi nikto nikdy nezistí. Ale pokračovalo to rozdeľovačkami. Tie boli ako obvykle zábavné, poučné a zmanipulované (tentokrát v nanajvýš neobvyklej intenzite, za čo sme sa našim milým vedúcim patrične odvďačili, sprchy o tom vedia svoje). Počas zoznamovania a rozdeľovačiek sme sa dozvedeli nevídané veci, napríklad že kódenie PROFIITu bolo najstrašnejším zážitkom života pre prekvapivo menej ako 90% účastníkov. Nasledovalo zoznámenie sa s krásnou Samarou, ktorá nás sprevádzala po zvyšok sústredka. Pri pohľade na ňu sme všetci pochopili vetu „mňa nevzrušuje fyzika, mňa vzrušujú ženy“.

Pondelok

Keďže si viac z nultého dňa nepamätám, prejdime k prvému dňu. Ten sa niesol v znamení byrokracie – po doobednej rozvičke, rozquičke a prednáškach sme sa v rámci ochrany diváka pustili odstraňovať nehorázne video s krásnou Samarou (a ešte krajším mladým úspešným nadšencom do fyziky) z vysielania. Úloha to bola neľahká, ale nakoniec všetko skončilo dobre – a Šeherezáda opäť získala svoje právoplatné miesto v hlavnom vysielacom čase. Na to sme potom (tzn. po seminároch, ktoré boli pekné, priateľské a mali tematické plagáty) doplatili: bolo nutné ďalšie diely Šeherezády natočiť. Nemálo divadielok bolo v tóne určenom slovami „...and again, and again, and again!“ (nie nepodobne zvyšku sústredka =P), a ešte nemalejšie divadielok (== všetky) bolo opísateľných výrazom z denníčka istej nemenovanej účastníčky: „nejaká brutál akčná psycho improvizačná hovadina“.

Ešte pred prezentovaním divadielok sme zistili, do akej veľkej šlamastiky sme sa to dostali: naši milí vedúci efektne ozombíčteli! A to nehovorím o hrôzostrašnej strige, pohľad na ktorú spôsoboval tuhnutie krvi v žilách, ba priam až desublimáciu oxidu uhličitého v pľúcach!

Utorok

Pre potreby stimulovania mojej kreativity presuňme sa ku dňu dva. Ten sa opäť začal Bobovou rozcvičkou, Kukovou rozquičkou a niekoho nevedno koho prednáškami. Následne pokračoval ekonomickou hrou špecializovanou na magické predmety (ako cesnak, koly, voodoo bábky (pozor, podpultový tovar, o tom sa nahlas nehovorí), či všetkými obľúbená (a takmer všetkými splashovaná) svätená voda (mojou maličkosťou populárne a mokro využívaná nie na ochranu pred zlými duchmi, ale pred policajtami)). Za spomenutie stoja finančne výhodné kombinácie predmetov ako napríklad cesnačka (cesnak, soľ a svätená voda uvarené nad sviečkami), kola (2 koly + svetená voda = riedená kola, tú treba vydestilovať nad sviečkou) a mnohé iné.

Potom sa konal bojový šampionát, konkrétne šampionát ušľachtilého a starodávneho umenia urážať. Keď teda, milé deti, stretnete podivne vyzerajúcich ľudí, z úst ktorých vychádzajú vety ako „Programuješ ako farmár!“, ide o účastníkov tohto sústredenia. V takom prípade si pripravte slová ako „Tvoja matka je tak tučná, že keď si sadne na strom, spraví z neho spájaný zoznam!“ či „Keby zombie videl tvoje rozquičky, prestal by ťa žrať!“

Po náročnom boji sme si potrebovali patrične poničiť aj zvyšky našich mozgov, k čomu poslúžil kvíz. Netradične, otázky sme si pripravovali my sami. Netradičnejšie, nesúperili len družinky, konal sa Man vs. Machine v2.0, teda súboj s mikrovlnkou. Mikrovlnke sa darilo pomerne dobre, istý čas bola dokonca vo vedení. Bohužiaľ, Man vs. Machine v3.0 (nápadne pripominajúci v1.0 z minulého sústredenia) sa pre ňu neskončil až tak dobre.

Tento priestor naschvál nechaný prázdny, aby upozornil na to, že Usáma nedodal fotky.

To najlepšie však ešte len príde. Teda, už to prichádza! Práve teraz! Večerný program pozostával z rituálu, ktorý bolo treba vykonať presne podľa inštrukcií (ktorých boli tak zo3 strany, a boli nanajvýš komplexné (a ten pocit keď si človek prečítal inštrukciu kdesi pri konci: Dúfam, že ste preskočili bod 12!)). Paralelne s rituálom prebiehalo to najlepšie, to, čo už prichádza, už naozaj teraz:

from the creators of Editor:
Hell World

Pre zainteresovaných je akýkoľvek popis úplne zbytočný, nepredpokladám totiž, že by na Hell World niekto dokázal zabudnúť. Pre nezainteresovaných je akýkoľvek popis úplne zbytočný, Hell World treba zažiť. Ale aby aspoň vedeli, o čo prišli: Išlo o programovanie rôznych úloh, v jazyku/prostredí HellC alebo HellP (HellC bola verzia pre tých, čo v pozemskom živote programovali v C/C++, a HellP bol trest pre tých, ktorí pykali za kódenie v Pascal-e). Atmosféra bola nevídaná: sviečky, hudba, efekty... proste nádhera. Niet nad pocit, keď človek napíše trap (obdoba if-u) a zistí, prečo sa to volá trap. (Kto ste tam neboli: Trap je vec, ktorá sa pod vami prepadne. A keď sa vám kúsok kódu začne prepadávať a cestou mazať čo stretne, je to radosť.) Alebo keď napíše #brains (obdoba #include), a začuje „Braaains!“ Alebo ľúbezný zvuk škriabania nechtov po tabuli kedykoľvek niečo mažete. Či Pascalovské repeat … until nahradené andAgainAndAgainAndAgain … tillSpoonBreaks. A mnoho ďalších. (Nedá mi aspoň v poznámke pod čiarou spomenúť, že typ short sa nazýval shit a unsigned bolo holy. Čo poviete človeku používajúcemu unsigned short?) Hell World vošiel do histórie, a úplne zaslúžene.

Tento priestor taktiež naschvál nechaný prázdny, aby opäť upozornil na to, že Usáma nedodal fotky.

Streda

Ďeň tretí nás prebudili zombie verzie známych vecí, čo sa obvykle hrávajú na gitare. Doobedný program boli klasicky rozquičky a prednášky, poobedný program tvorila logická hra, v ktorej rezonovala veta „a môžete aj behať“. Presnejšie, išlo o ťahovú hru dvoch tímov – jeden sa snažil obkľúčiť svojou zombie armádou ten druhý, ľudský, a tí sa snažili prežiť určený počet ťahov. Aby som nezabudla, pred každým ťahom bolo treba prebehnúť takú sympatickú vzdialenosť, a čím viac ťahov mal človek za sebou, tým bola táto vzdialenosť sympatickejšia. Potom sa počítal a programoval a nadával náboj.

Večerný program pozostával z rozboru/obkecania nábojových príkladov, vysvetlenia toho, ako fungovala mikrovlnka, a taktiež showcase Hell World-u. Jedno lepšie ako druhé: Hell World som už bola vychválila, a mikrovlnka (ktorá po položení otázky preložila ju do angličtiny pomocou Google Translatora a následne si vygooglila odpoveď, a samozrejme vedela otázky a odpovede aj prečítať pomocou Google syntetizátora reči, a celé to bolo neskutočne úchylne posieťované, teda jednotlivé komponenty bežali cca. na 3 počítačoch, čo po istom čase spôsobilo odpovede Oook! a rapídne zhoršenie výsledkov mikrovlnky, na naše ľudské šťastie) sa tiež veľmi vydarila.

Aby sa nepovedalo, že bolo programu málo, o 4:45 sme mali byť zobudení vrámci nastávajúcej nočnej hry. Zobudení sme aj boli, a to o 1:02. Naša šťastena bola preverená v hre Ring of Misfortune: družinky striedavo točili kolesom, ktoré určilo cenu za každé uhádnuté písmeno v obesencoidnej tajničke. Popri výkrikoch ako „Guličkyyy!“ sme sa dopracovali k výsledkom tajničky: miestam, kam sa bolo treba vypraviť.

Štvrtok

Ďeň štvrtý sa napriek tomu, že to tak ráno nevyzeralo, začal. Konkrétne, začal sa o trištvrte na desať, čo zjavne mnohých spoluúčastníkov (a mnohých vedúcich) náramne potešilo. Začal sa prednáškou. Pokračoval obedom, a potom prišla adventúrka. Tá bola skvelá, mnohými právom ospevovaná, a to aj napriek tomu (alebo práve preto?), že sme nakoniec miesto nájdenia lieku proti zombíctvu pridali svoje ctené telá (po adventúrke stále viac-menej celé, aj keď čo sa niektorých účastníkov týka, viac menej ako viac) do radov zombie armády. Večer bolo treba ukojiť náš hlad po mozgoch vedomostiach, o čo sa postarala prednáška.

Piatok

Nasledujúci deň, ktorého číslo nikoho nezaujímalo, pretože všetci boli plne sústredení na kódenie proboja, sa kódil proboj. Takže sa toho veľa iného nerobilo. Vraj sa hralo nejaké presviedčanie, ale keďže ja si to vôbec nepamätám, nebudem sa tomu venovať. Poviem len, že môj informátor (t.j. denníček istej nemenovanej účastníčky) tvrdí, že sme sa pri tom zablatili a nabehali. Takže očividne išlo o typickú KSP sústredkovú hru.

Čo si ale pamätám, bol proboj. Večer sme dostali jedinečnú príležitosť pokochať sa plodmi svojej (resp. pre väčšinu účastníkov cudzej) práce. Pointa bola hra Capture the Flag: každá družinka mala niekoľko postáv (pre účely vyhodnotenia (ne)prirodzene ozombíčtelých) rôznych typov (líšili sa v sile, rýchlosti a v obrane), a úlohou bolo odniesť zo súperovej základne vlajku na svoju základňu. Po technickej stránke bol proboj veľmi priateľský, pretože komunikácia programov so serverom prebiehala v plain texte, takže keby niekto chcel kódiť proboj v HellP či vo whitespace, nebol by to problém. Vyhodnotenie prebehlo úspešne, proboj sa páčil, autor (t.j. ((úplne nezaujato) milý, pekný a múdry =P) Tomi) bol za ovácií publika vyhadzovaný náramne blízko k stropu , a to zaslúžene.

Sobota

(N – 1)-tý deň, teda piatok, sa niesol v znamení Olympijských hier. Prekvapivo, konkrétne v znamení Zombie Olympijských hier. Disciplíny boli (vzhľadom na môj poctivo zjedený mozog) nadmnožinou tu vymenovaních: tancovanie zombie valčíku, spievanie zombie pesničky, zombie šarády, zombie roztlieskavačky, kreslenie prečo sme radi že sme zombie, zombie kohútie zápasy... Špeciálna (a populárna) disciplína bol zombie skok do potoka. Teda, ehm, do Nitry. Ono to naozaj bola Nitra, len vyzerala ako potok.

Vyvrcholenie prišlo poobede: v rámci kalokagatie sme si cibrili naše prázdne lebečné dutiny, ako aj zvyšky našich telesných schránok, počas GP: Plants vs. Zombies. Začali sme ako úbohí pešiaci, a riešením šifier sme sa upgradovali na zombíkov s lyžičkou, zombíkov s helmou, zombíkov s kovovou helmou, zombíkov so štítom, zombie matikov; získavali sme katapult, rolbu, a ultimátne aj štvorbob. (Samozrejme, dané predmety sme si museli najskôr získať ak sme ich chceli používať, vrátane vedomostí z vyššej matematiky, dverí na štít, či Boba na štvorbob.) Napriek tomu, ako beznádejne to zo začiatku vyzeralo, v tvrdom súboji proti rastlinkám sme nakoniec spoločnými silami zvíťazili.

Nuž, a potom sme už len plakali, smiali sa, a v neposlednom rade prežierali sa, pretože bol čas na vyhodnotenie. Smutné na ňom bolo to, že neúprosne indikovalo blížiaci sa koniec sústredka, a nesmutné všetko ostatné. Za zmienku stojí nemalé množstvo remíz v rozquičkách, čo spôsobilo častý výskyt rôznych rozbojov. A taktiež samozrejme nehorázna kopa jedla.

Nedeľa

Posledný deň sa už len trepalo domov, a tak je najvyšší čas na to, aby sa aj tento report dotrepal na koniec. Už len spomeniem, že cesta domov bola jedinečná príležitosť ukázať svetu, aké úspešné bolo toto sústredenie z hľadiska tvorenia podmienok pre vysoké compression ratio počas cesty v prepchatých dopravných prostriedkoch, a celý tento vec ukončím jedným veľkým Ďakujeme našim milým pekným vedúcim za ďalšie skvelé sústred...

BRAAAAAAAINS!

Družinky

účastníčka Kamila Součková

Účet